reklama

A dosť!

Nie, nejdem sa sťažovať, že napr. už mám dosť aktuálneho počasia alebo ešte nezačatej predvolebnej prezidentskej kampane. Píšem o knihe, ktorú som objavila u kamošky počas Silvestra. Nebude to však klasická recenzia, ale môj pohľad o prínose tejto skvele napísanej knihy pre rodičov, budúcich rodičov, ale aj pre ľudí, ktorí majú radi knihy veselé, vtipné a zároveň poučné.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Kniha A dosť! ma zaujala už len samotným názvom. A dosť! Čoho dosť? Čo autorka myslela pod tým dosť? Podtitulok je ešte zaujímavejší. V slovenskom preklade znie Francúzske deti nevystrájajú pri jedle, v českom preklade to je Francouzské děti nedělají scény. To ma zaujalo ešte viac a rozhodla som sa tú knihu prečítať.

Jazyk knihy nie je zložitý. Autorka celý "príbeh" podala ľahko a humorne. Je to také ľahšie zábavné čítanie, ktoré však v sebe skrýva hlboké posolstvo. Samozrejme, zabudnime na to, že autorka nám v knihe podáva presné informácie o tom, čo, kedy, kde, ako treba robiť s dieťaťom, čo mu povedať, v akej situácii ako zareagovať. Celú knihu môžeme považovať za akúsi "správu z výskumu", pretože vychádza z pozorovaní, rozhovorov s rodičmi detí a učiteľmi a z autorkinej vlastnej skúsenosti pri výchove svojho dieťaťa. Je unesená správaním malých Francúzov a ich rodičov, predovšetkým matiek. Nielen deti, ale aj rodičia sa správajú úplne inak ako jej americké sesternice, kamarátky a známe a ich deti. Preto sa podujme na ťažkú misiu a snaží sa prísť na know-how francúzskej výchovy. Očakáva, že dostane presné inštrukcie od francúzskych mamičiek, ale veľmi rýchlo príde na to, že tie sa správajú k deťom intuitívne.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Cieľom článku však nie je rozpisovať dopodrobna obsah a obrať čitateľa o pôžitok, ale zamyslieť sa pri porovnávaní francúzskej a americkej výchovy nad výchovou u nás. Nejde však o porovnávanie týchto troch spôsobov výchovy, ale skôr porovnanie systému výchovy, ktorý sme tu mali, s tým, ktorý sa presadzuje dnes. Podrobnejšie porovnávanie si vyžaduje viac času a prípravy a aj viac priestoru ako jeden článok tu na blogu, preto to len načrtnem.

Najviac ma v knihe zaujal (samozrejme okrem prístupu rodičov k deťom) prístup štátu k výchove. A práve pri tomto by som sa chcela zdržať. Vo Francúzsku sa s inštitucionálnou formou výchovy a vzdelávania začína veľmi skoro. Ide o jasle - crèche. Samotná autorka uvádza, že ide o "celodenné predškolské zariadenie pre deti od šiestich týždňov do troch rokov dotované štátom" (Druckemanová, 2012, s. 11). Francúzski rodičia deti od malého mala dávajú do kolektívnej starostlivosti. Vypovedajú, že pre ich deti je to to najlepšie, pretože ide o začiatok spoločenského života daného dieťaťa. Základom je vysokokvalifikovaný personál, ktorý sa vzdeláva v špeciálnych školách, ktoré majú vlastné vzdelávacie curriculum. Crèche sú dotované štátom a rodičia platia podľa výšky príjmu. Náplň práce dieťaťa je sa hrať. Majú slobodu, ale zároveň aj prísne medze.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na crèche nadväzuje škôlka - école maternelle, t.j. bezplatná štátna škôlka, ktorá nie je povinná a rodičia si sami môžu zvoliť v ktoré dni a na ako dlho tam dieťa dajú. Ako uvádza autorka, existuje celonárodný program výchovný program, ktorý "priemieňa trojročných sebcov na civilizované a emaptické ľudské bytosti" (Druckemanová, 2012, s. 150). Deti sa tu neučia čítať, ale správne vyslovovať. Cieľom týchto škôlok je naučiť aj deti imigrantov hovoriť správne francúzsky.

Keď to zhrnieme, francúzske deti začínajú svoju edukačnú púť ako pármesačné bábätká, keď nastúpia do jasličiek. Plynule prejdú do škôlky a ďalej pokračujú na školách. Mamy sa môžu po pár mesiacoch materskej vrátiť do práce, pretože o dieťa je veľmi dobre postarané. Navyše aj vláde záleží na svojich občanoch už od útleho veku, a preto sa usiluje o podporu rodinám vytváraním vhodných podmienok.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po prečítaní týchto pasáži bola moja prvá myšlienka - veď aj my sme to mali (síce trochu so socialistickým duchom, ktorý bol v konečnom dôsledku len veľmi dobre premyslenou výchovou k občianstvu). Kvantum detí bolo vychovávaných v jasliach, lebo mamy sa museli vrátiť do práce. Kolektívnou výchovou boli vychovávané celé generácie a u cca 30 a viac ročných ľudí nevidno, aby nejako moc duševne utrpeli, lebo ich mamy neobskakovali celé dni.

Mám pocit, že v súčasnosti sa začína preberať model americkej výchovy, kde sa točí všetko okolo detí. Dieťa je strebodom celého vesmíru a na chúďatko sa nemôže zdvihnúť ani hlas, lebo dostane šok. Z dnešných detí sa stáva generácia tučných, drzých, neuveriteľne namyslených detí trpiacich kadejakými možnými poruchami (od ADHD, cez dyslexiu, atď., samozrejme, česť výnimkám). Rodičia sa predbiehajú v počte krúžkov pre deti, pretože si myslia, že je potrebné, aby dieťa malo rôzne záujmy (čo dobré je, ale všetkého veľa škodí). Dieťa je frustrované, pretože ho daný krúžok nebaví, je unavené, pretože po toľkých hodinách existencie v škole a na krúžkoch sa ešte musí učiť a keďže rodičia chcú, aby malo výborné výsledky, dieťa má ešte doučovania z milióna predmetov. Vozením po krúžkoch rodičia len sami sebe robia hektický život ešte viac hektickejším, pretože musia voziť deti na krúžky (lebo aby sa im náhodou niečo nestalo), pomedzi to nakúpiť, uvariť večeru, skontrolovať úlohy, uložiť deti spať a tento kolotoč sa opakuje a opakuje a opakuje. Rodičia sú z toho v strese, stres prenášajú na partnera a deti a špirála sa roztáča. Rodičia v konečnom dôsledku nemajú čas na deti a kompenzujú to materiálnom, deti sú materialistické a, ospravedlňujem sa za výraz, stále sprostejšie. Vedia, že učiteľ je IBA učiteľ a môžu mu povedať hocičo, vedia, že čokoľvek chcú, to im ocinko vybaví. Takto by sa dalo pokračovať. Často sme svedkami toho, ako v Amerike žiak zastrelil spolužiaka, učiteľa...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Chýba určitý režim, ktorý by deti držal v rámci určitých pevne stanovených pravidiel. Kedysi sa tieto pravidlá deti učili už v jasliach, škôlkach a školách, ktoré boli jednotné a univerzálne. Teraz síce postupne tiež vznikajú jasle, ale čo z toho, že ide o súkromné inštitúcie, ktoré si nie každý môže dovoliť a navyše sa snažia ich vytvárať s rôznou špecializáciou, čo niekedy je viac v neprospech ako v prospech detí. Škôlky sú tiež preplnené a tak sa deti učia socializovať sa najčastejšie v spoločnosti dospelých, pretože v dosť prípadoch ide o jedináčikov.

A keďže dospelí zbožňujú svoje deti a dovolia im všetko, deti stratili hranice a to je to, v čom spočíva to majstrovské tajomstvo francúzskej výchovy. Rodičia, jasle a škôlky dávajú deťom prísne hranice, ale zároveň dostatok priestoru pre slobodu. A preto francúzske deti nevystrájajú pri jedle.

Lenka Sabová

Lenka Sabová

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ak nechápeme udalostiam teraz, pochopíme ich neskôr. Schopenhauer Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu