Čo znamená "byť medzi ľuďmi"? Je to o tom, že máme okolo seba množstvo ľudí, ktorých nejakým spôsobom poznáme? Alebo je to to, že sme obklopení svojimi priateľmi? "Samota". Čo zase znamená tento pojem? Áno, veľa otázok. Ale máme na ne odpovede? Uvedomujeme si niekedy hodnotu priateľstva, hodnotu vzťahov? Myslím, že pokiaľ všetko funguje (alebo sa tvári, že funguje), tak nič neriešime. Keď nás zrazu priateľ, blízky človek alebo partner podrazí, tak sme prekvapení, že sa to vôbec stalo. Chvíľu nás to trápi a potom si povieme, že ten človek nám nestál za to a škrtáme ho zo zoznamu priateľov. Neriešime. Neprehodnocujeme svoj postoj, svoje správanie k nikomu. Zaujíma nás len náš vlastný pokoj a blahobyt. Stávame sa otrokmi tejto spoločnosti. Prestávame si vážiť hodnoty, za ktoré veľa ľudí položilo svoje životy. Prečo je to tak? Čo sa stalo?
Vzťahy - tie putá, ktoré nás spájajú s iným človekom. Môžu byť krásne, ale sú vzťahy aj problematické a ťažké. Nie je to však o tom, aby sme vo vzťahu hľadali a robili kompromisy? Aby sme sa snažili pracovať na sebe a svojich vzťahoch? Všetkých, nielen partnerských.
Hodnoty. Tie nie sú len nejakými obsahovo prázdnymi slovami, ktoré, keď sa nás niekto na ne opýta, tak odpovieme, lebo vieme, že sa to patrí vymenovať práve tie a práve v takom poradí. Získavame ich výchovou, vzdelávaním, vlastnou skúsenosťou. Zamýšľame sa nad vlastnými hodnotami aspoň niekedy?
Priatelia - kto sú títo ľudia? Jeden krásny výrok vraví, že priateľ je ten, kto ti dokáže dospievať pieseň, keď ty zabudneš slová. Vážime si svojich priateľov? Oceňujeme ich kvality? Myslím, že je jedno koľko priateľov máme. Podstatné je, že si ich vážime, že ich istým spôsobom ľúbime a sú nám blízki. Že naozaj dokážu dospievať pieseň, objať, vypočuť práve vo chvíli, keď to potrebujeme.
Známi. Hm, ťažko definovať známeho. Je to nejaký kamarát, kamarátka alebo spolužiak, spolužiačka, či nejaký vzdialený príbuzný, ktorého vidíme na nejakej rodinnej udalosti? Nie sú to ľudia, s ktorými sa stretávam relatívne často?
Možno to vyznie divne, že som sem ešte nenapísala nič o rodine a rodinných príslušníkov, že som dokonca nespomenula ani len partnera (či už priateľa alebo manžela). Ich úloha je však "posvätná". Životní partneri majú byť našou chýbajúcou časťou, ktorou sú dotvárané naše osobnosti. Rodina a rodinní príslušníci nám majú poskytovať oporu, zázemie a vytváratať čo najlepšie podmienky pre náš život.
Čo sa však deje v súčasnosti? Ako sa tak pozerám na ľudí okolo seba, každý sa niekam ponáhľa. Ráno do práce, do školy. Cez deň na obed (ak ho stíha), má strašne veľa práce a nič nestíha, večer ide z práce domov, vyčerpaný a ešte sa má venovať rodine - partnerovi alebo deťom. Kam spejeme? Prečo sa ponáhľame? Čo nám uteká? Práca? Tá nie je zajac, neutečie. Uniká nám to najpodstatnejšie a to je život sám. Prestávame živoť žiť. Iba prežívame. Zo dňa na deň. Nemáme čas na seba, svojich blízkych, priateľov, známych... A tak sa dostávame do situácie, kedy sme sami medzi ľuďmi.
