Začiatok bol presne taký ako som očakávala. Prvá časť, teda vo všeobecnosti, nič moc. Čo ma ale prekvapilo bol vek, v ktorom dievčatá v Poľsku začínajú s týmto najstarším remeslom. Nečakala som ho až takto nízky. Druhýkrát mi vyrazilo dych, keď som sa dozvedela, že toto remeslo je čoraz populárnejšie aj u chlapcov. A tu mi teda sánka padla a riadne... Najmladší poskytovateľ služieb mal 9 rokov... Druhú časť mala nejaká iná spolužiačka a tá postupne prešla na akúsi hierarchiu medzi prostitujúcimi. Tieto pozície boli celkom zaujímavé, sú odvodené predovšetkým od veku, chuti na sex u prostitujúceho, od toho čo očakáva až po prípadné látkové závislosti u dotyčného, kedy mu je jedno s kým a koľko za to dostane... To by však ale bolo na iný článok. V tretej časti sme si vypočuli organizácie, ktoré sa zaoberajú takýmito ľuďmi a snažia sa im nejako pomáhať.
Na záver si pre nás dievčatá pripravili film... Ak mám byť úprimná, bola som zvedavá, že o čom to bude... Začal sa celkom netradične. Tri normálne mladé baby, spolužiačky, stredoškoláčky. Film je akýmsi zostihom, v ktorom sa striedajú scény z bordelu so scénami z normálneho života týchto dievčat. Hlavnou časťou je výpoveď nejakej staršej prostitútky z toho bordelu. Moc som jej nerozumela kvôli tomu, že mala upravený hlas. Podstatné však je, že ona poukazovala na to, ako sa dievčatá stávajú prostitútkami. Pomaly, nenápadne... Jej slová potvrdzovali aj naše dievčatá.
V začiatkoch to boli najskôr len nejaké žúrky s prvými sexuálnymi skúsenosťami, potom postupom času sa k nim klienti dostávali cez kamarátov a známych. Oproti ich škole si nejaký chalanisko prenajal byt a ony ho využívali cez prestávky v škole na "zrelaxovanie". Na otázku či sú prostitútky odpovedali, že to v žiadnom prípade. Ony to robia iba zo zábavy. To, že za to dostanú aj nejaké prachy je už vedľajšie. Ako by mohli byť prostitútkami, keď pochádzajú z úplných rodín, majú dobrých rodičov, ktorí ich milujú, v škole sú poctivé a veľmi dobre sa učia (ak nie sú aj najlepšími študentkami). Učitelia o nich majú len tú najlepšiu mienku. Postupne sa však do toho dostávajú stále viac a viac. Z domu ide jedna z nich von normálne športovo oblečená, dá mame pusu na rozlúčku, zíde do pivnice, nahodí na seba sexy tričko, legíny a vysoké štekle a ide sa za klientom... Ich debaty sa začínajú točiť okolo svojej "práce" - okolo klientov... Pri otázke o tom ako dlho chcú takto fungovať všetky tri jednoznačne odpovedajú, že nie dlho... Že to len teraz, potom pôjdu na výšku, po výške si nájdu dobré zamestnanie, budú mať milujúceho človeka, založia si rodinu, atď. Po určitom čase však potrebujú opäť zvýšiť hladinu adrenalínu v sebe a začínajú hľadať klientov na internete... Na stránkach nachádzajú množstvo inzerátov typu: Hľadám slečnu, ktorej budem prispievať 1000 € mesačne za pár stretnutí s dobrým sexom." Takto si našli troch pánov, s ktorými sa stretli na hoteli a dokončenie si môžete domyslieť...
Po prečítaní tohto krátkeho obsahu z filmu si možno povieme no a? Aký sponzoring? Čo tým chcel básnik/autor povedať?
Tento film možno brať ako nejakú realitu o tom, čo sa deje v súčasnosti všade. Veľa mladých dievčat v každej krajine je sponzorovaných nejakým chlapíkom akýmkoľvek spôsobom. Povieme si "hm, šikovná..."alebo "ďalšia zlatokopka". No nie sú aj ony prostitútkami? áááá, nie. Veď ony to robia len pre potešenie, zo zábavy...
Vynára sa otázka: Prečo takúto formu prostitúcie schvaľujeme? Aj keď možno nie priamo. Veď môže sa stať, že aj naše dieťa, či už dcéra alebo syn sa nechá takto vydržiavať a financovať.
